Úsmev do života

Ak je toto dospelosť, chcem utiecť pod stôl.
Najlepšie k mojej babičke, kým mi premiešava krupicovú kašu v malom kastróliku.
Prosím si jeseň, v ktorej sa váľam v kopách lístia.
Hnevám sa, ak mi listy padajú za golier od svetra po bratovi.
Chuť tepla po vánkoch prvých dotykov zimy na pokožke a skoršia tma.
Prelomy.
Jeseň je vždy zvlášnosť. Obdobie ticha a čaju, ktorý tak často nepijem.
Ale pil by som.
Prajem si veľký sveter, hebký úkryt pred svetom.
Nechcem utekať,
Želám si len vláčnosť dní uchovať do spomienok.
Na papier, na film, či do diktafónu.
Niekam.

Avšak úzkosť a chaos v mojej mysli, nesystém vo veciach a strach z ďalších dní.
Úpadok.
Build, harvest, divest.
Ale prečo? Prečo cítim v tak veľa procesoch života dočasnosť?
Product life cycle.
Zrejme.

A viem, že keď si natriem chlieb so slaným maslom v nedeľu ráno,
A pokrčím špičkami nôh na chladnej podlahe môjho domova,
Bude dobre.
Len som unavený.
Fascinuje ma to a učím sa.

Výzvou už nie je žiť zo dňa na deň.
Zapnúť práčku, umyť riad a utrieť si zadok papierom kúpeným z peňazí zarobených mnou.
Výzvou je vidieť súvislosti, mať nadhľad a vedieť sa usmiať.
Usmiať sa voči dospelosti.

A ja sa snažím, len mi to ide ťažko a ťažko ma často chápať.
Teším sa, veľmi, na môj nový produkt života.
Chcem si vyšliapať nové schody a trochu sa pritom odrať.
Treba. Toto je ten život.

A ja som to chcel pochopiť, len to bol abstrakt.
Bublina v priestore mňa pred rokom a pár mesiacmi.
Chcel som dospieť do tohto bodu a vedieť sa nadýchnuť.
Dýcham.
A aké to je super…

ÚSMEV.

 

 

Zdieľať
Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on TumblrShare on LinkedIn

Chcete sa vyjadriť?