Poézia v rastlinách

Zotri mi slzu do rukáva tvojej košele,
Usmej sa a podaj mi ruky, prosím,
Voda sa mi okolo nôh čerí a príroda pradie čerstvosťou.

Vôňa ihličia zosilnieva,
Pálenka kropí pery,
Ja sa unášam.

Medzi mohutnými kusmi dreva v splave na úbočí tečie sentiment,
S ním spojená vlaha domoviny a smiech priateľov.
Mesto konzervuje vnemy,
Sterilizuje voľnosť.

Uvoľnenie sa,
Otvorená príroda a blízkosť.
Bozky vlhšie ako mach na skalách v potoku,
Plnšie ako širáky dubákov vôkol,
Jemnejšie než ranný vánok na nártoch chodidiel.
Vrúcna a čistá.
Poézia v rastlinách.

Zdieľať
Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on TumblrShare on LinkedIn

Chcete sa vyjadriť?