2017, vitaj

Ak existuje rok, ktorý naučí, prekvapí, rozplače, poteší, posunie či rozčaruje… bol to práve rok 2016.
Vďačnosť za všetky úsmevy cestárov, predavačiek, milých autobusárov v Kodani, ale aj malé častice bytia všedných dní, ktoré posunuli. Zážitky v cudzích mestách, vrúcne privítania v domovine, popukaná svažnica karpatských lesov od kolies bicyklov, či prebrázdený prašan slovenských hôr, studené pivo a teplé bryndzové halušky. Krása.

Všetko nepominuteľne prežité s ľuďmi, ktorí stoja za to.
I ťažkosti, plač, občasná bezradnosť, nekomfortné deje v Škandinávií.
Časy, ktoré nikto v agentúrach, študentských portáloch, či facebookových skupinách nespomína.

Boj, ktorý sa popri všetkých benefitoch oplatil.
Práca v dynamickej kuchyni, priam srdcových, neziskových komunitách tvoriacich udalosti pre rozvíjajúcich sa start-upistov a marketérov, rôzne instantné rozhovory a neverbálne vnemy.
Otvorené dvere do mnohých sfér.
Presne tie, ktoré David vtedy, roku 2014 počas letného večera, spomínal.

Rok otvorenejšej mysle, uvedomovania si a vďaka za rodinu.
Vďaka za ľudí ako sú Kristína, Lenka, Jirka, Giacommo, Lukáš, Lujza, Baška, Zoon a všetci tí, ktorí prišli a posunuli ma svojou prítomnosťou.
Vďaka.

Menej klišé a viac zemitosti, rozvoje a prichádzajúca Bratislava. Radosti a pasovanie sa s dospelými procesmi mnou.
2016 sa skončil, vďaka zaň.
2017, vitaj

Zdieľať
Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on TumblrShare on LinkedIn

Chcete sa vyjadriť?